Nie je to nič nezvyčajné, že pri styku s osobou s mnohopočetným myelómom (MM) dochádza k napätiu. Po prvé, treba mať na pamäti, že si pacient prechádza svojou „osobnou cestou“ akceptovania svojho ochorenia a že musí spracovať, čo to všetko znamená v zmysle perspektívy do života a potreby absolvovať liečbu, ktorá zmení jeho bežné osobné aj domáce návyky. Táto cesta niekedy so sebou prináša problémy, ktoré ťažko zvládajú dokonca aj tí, ktorí sa o chorých starajú. Zo skúseností vieme, že každý pacient sa stavia voči ochoreniu vlastným spôsobom a je potrebné brať do úvahy množstvo faktorov: vlastné skúsenosti, prítomnosť alebo neprítomnosť významného osobného utrpenia, sociálne, ekonomické obavy. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti každý pacient reaguje na diagnózu svojím osobitným spôsobom a nie vždy dokážeme pochopiť čo všetko sa odohráva v hlave pacientov, ktorí bojujú s rakovinou. Každý, kto pomáha chorej osobe, musí dokázať pochopiť čím pacient prechádza. Preto je kvalitná komunikácia základným krokom na to, aby ste vykročili na túto cestu správnou nohou. Ochorenie môže pacienta vyviesť z rovnováhy a môže odhaliť nepoznané aspekty osobnosti pacienta. To môže byť ťažké pre tých, ktorí sa o pacienta starajú. Preto je prvým krokom zistenie pacientových potrieb, obáv a očakávaní. Najdôležitejšie je porozumieť tomu, čo pacient potrebuje a je to aj odrazovým mostíkom pre spoločnú cestu.
Nižšie je uvedených zopár praktických tipov:
Buďte dobrý poslucháč. Venujte svoju pozornosť druhej osobe a udržujte dobrý očný kontakt.
Venujte pozornosť jeho osobným potrebám a kvalite podpory, ktorú pacient potrebuje.
Opakujte svojimi vlastnými slovami jeho slová, požiadavky, aby ste ho uistili, že mu rozumiete.
Vyjadrujte sa v prvej osobe. Vďaka tomu môžete vyjadriť svoje myšlienky a pocity čím sa zníži pocit osamelosti, ktorému pacienti často čelia.
Napríklad namiesto toho, aby ste povedali „Neexistuje dôvod, prečo by si nemal so mnou hovoriť“, povedzte niečo ako „Som veľmi smutný, keď sa rozprávame takýmto spôsobom“.
Používajte konkrétne príklady, vyhnete sa tak používaniu všeobecných tvrdení týkajúcich sa správania inej osoby.
Napríklad namiesto toho, aby ste povedali „Vždy sa snažíš urobiť všetko“, povedzte „Mám obavy, že sa snažíš sám urobiť všetky domáce práce, mal by si odpočinúť a ja ti s tým pomôžem“.
Pridajte aj trochu humoru. Humor je dobrý liek. Buďte citlivý, keď bude mať pacient potrebu prejaviť bolesť, ale tiež buďte pripravený zasmiať sa s ním.
Rešpektujte skutočnosť, že chce byť sám. Majte návštevy pod kontrolou. Má pacient pocit, že musí hostí zabávať, no nechce ich uraziť a poslať preč? Ak je to tak, taktne ich vyprevaďte, keď pacient vyzerá byť unavený a poďakujte im za návštevu.
Ponúknite vhodnú pomoc
Ponúknite pohodlie a povzbudenie. Zistite, čo pacient chce a čo mu pomôže.
Spýtajte sa ho, čo chce a čo by mu pomohlo. Možno dostanete úplne iné odpovede, ako ste očakávali!
Ponúknite praktickú pomoc:
Navrhnite napríklad, že pacienta odprevadíte na lekárske vyšetrenie, samozrejme rešpektujúc rozhodnutie pacienta ísť na to vyšetrenie sám.
Robte si poznámky o odporúčaniach a radách lekára.
Pomáhajte pri prehľadnom usporadúvaní lekárskych dokumentov (záznamy, predpisy atď.).
V prípade liečby pomáhajte dodržiavať správne odporúčania týkajúce sa liečby.
Vždy k pacientovi pristupujte s dôverou a nádejou a neukazujte úzkosť či obavy.
Povzbuďte pacienta, aby sa svojho lekára opýtal na všetko, čo potrebuje objasniť.
Ponúkanie praktickej pomoci onkologickým pacientom je teda veľmi krkolomná cesta a niekedy je to unavujúce a vyžaduje si to špeciálnu pozornosť a mimoriadne vysokú úroveň sebaovládania. Rovnováhu pacienta často narúšajú negatívne emočné faktory, ktoré môžu v jedinom momente zničiť všetko doterajšie úsilie. Nikdy nestraťte vieru a nádej, že sa všetko na dobre obráti, hoci je to niekedy ťažké, ale dosiahnuteľné.
EM-110556