Klinické skúšania

Celkový postup klinického testovania je obyčajne klasifikovaný do štyroch štádií, zvyčajne nazývaných fázy.

Ak experimentálny liek úspešne prechádza fázami I, II a III, zvyčajne ho schváli národný resp. nadnárodný regulačný orgán na používanie v bežnej populácii. Fáza IV je štúdia prebiehajúca „po schválení“.

Predklinické testovanie

Cieľom testovania u nehumánnych subjektov je zhromaždiť informácie o účinnosti, toxicite, distribúcii a vylučovaní experimentálneho lieku. Niektoré testovanie sa môže vykonať pomocou počítačového modelovania a izolácie buniek a tkanív, ale následné testy na zvieratách sú potrebné a predstavujú povinnú fázu v procese získania regulačného schválenia pre nový liek. V záujme ochrany dobrých životných podmienok zvierat sa výskum riadi zásadami, ktoré znižujú počet zvierat na minimum, účinok na zviera sa minimalizuje a zlepšuje sa pohoda a životné podmienky zvierat.

Klinické testovanie

Klinické testovanie na ľuďoch pozostáva zo štyroch štádií (doslova sú to fázy I, II, III a IV). Každá fáza má konkrétne ciele a počet zahrnutých ľudí sa zvyšuje s postupom skúšania a jeho prechodom z jednej fázy do ďalšej.

Celkovým cieľom týchto fáz je:

• Fáza I: hodnotenie bezpečnosti lieku na zdravých dobrovoľníkoch (prvé hodnotenie u ľudí)
• Fáza II: kontrola účinnosti lieku u pacientov (dôkaz koncepcie)
• Fáza III: hodnotenie účinnosti lieku v porovnaní s liečbou, ktorá predstavuje zlatý štandard
• Fáza IV: skúmanie dlhodobých účinkov lieku (dohľad po uvedení lieku na trh)

Pred začatím skúšania fázy I musí objednávateľ predložiť regulačnej agentúre, ako je Európska lieková agentúra (EMA), žiadosť o registráciu experimentálneho lieku, v ktorej uvedú podrobné údaje o lieku získané z predklinických štúdií. Skúšania fázy I sú určené na testovanie bezpečnosti, vedľajších účinkov, najlepšej dávky a metódy formulácie lieku.

Zvyčajne sa zaradí iba malý počet zdravých dobrovoľníkov. Tieto skúšania sa zvyčajne uskutočňujú na klinikách, kde osoby pozoruje personál zamestnaný na plný úväzok. Skúšania fázy I zahŕňajú štúdie rozsahu dávky (so zvyšovaním – eskaláciou dávky), aby bolo možné nájsť najlepšiu a najbezpečnejšiu dávku a zistiť, kedy je už skúšaná látka príliš toxická na podanie. Testovaný rozsah dávok je zvyčajne len zlomkom dávky, ktorá pri testovaní na zvieratách spôsobila ujmu. Ako je uvedené vyššie, skúšania fázy I najčastejšie zahŕňajú zdravých dobrovoľníkov. Existujú však okolnosti, v rámci ktorých môžu byť do skúšania fázy I zaradení aj klinickí pacienti, ako sú pacienti, ktorí už podstúpili existujúce štandardné liečby, no tie však nepomohli zlepšiť ich stav.

Po preukázaní počiatočnej bezpečnosti experimentálneho lieku (často na relatívne malej vzorke zdravých jedincov) sa môžu začať klinické skúšania fázy II. Skúšania fázy II sú určené na skúmanie terapeutickej účinnosti lieku u ľudí, ktorí trpia ochorením, ktorý má liečivo liečiť. Niekedy sa nazývajú terapeutickými prieskumnými skúšaniami a zvyčajne sa vykonávajú vo väčšom meradle než skúšania fázy I.

Skúšania fázy II sú niekedy rozdelené do fázy IIA a fázy IIB. Skúšania fázy IIA sú zvyčajne pilotné štúdie určené na preukázanie klinickej účinnosti alebo biologickej aktivity („dôkaz koncepcie“), zatiaľ čo skúšania fázy IIB sa snažia nájsť optimálnu dávku, pri ktorej liek vykazuje biologickú aktivitu s minimálnymi vedľajšími účinkami („definitívne zistenie dávky“).

Posúdenie bezpečnosti vykonané vo fáze I sa môže opakovať na väčšej skupine osôb. Keďže je zaradených viac osôb, u niektorých z nich sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, ktoré sa neobjavili u žiadnej osoby zaradenej do fázy I. Cieľom vedcov je zistiť viac o bezpečnosti, vedľajších účinkoch a spôsobe ich riešenia. Skúšania fázy II môžu prebiehať ako randomizované klinické skúšania, ktoré zahŕňajú jednu skupinu subjektov, ktorým sa podáva experimentálne liečivo, a ďalšie subjekty, ktoré dostávajú placebo (tabletu bez obsahu účinnej látky).

Ak vedci primerane preukážu, že experimentálny liek je účinný proti ochoreniu, kvôli ktorému sa testuje, môžu prejsť do fázy III.

Skúšania fázy III predstavujú posledné štádium pred klinickým schválením nového lieku. Takéto štúdie sa vykonávajú v oveľa väčšej miere ako predchádzajúce dve fázy a často sú medzinárodné. Skúšania fázy III sú určené na zhodnotenie účinnosti a bezpečnosti lieku pri použití u pacientov v cieľovej skupine v porovnaní so štandardnou starostlivosťou.

V skúšaniach sa môže porovnávať štandardná liečba a:

• nová liečba
• rôzne dávky rovnakej liečby
• podávanie rovnakej liečby častejšie či menej často (rôzna frekvencia)
• nový spôsob podávania štandardnej liečby

Skúšania fázy III niekedy zahŕňajú tisíce ľudí v mnohých rôznych nemocniciach a dokonca aj v rôznych krajinách. Väčšina skúšaní fázy III je randomizovaná. To znamená, že zúčastnené osoby sú do sledovaných skupín zaradené náhodne.

Regulačný orgán, napríklad Európska lieková agentúra (EMA), skúma pri zvažovaní schválenia lieku výsledky skúšaní fázy III.

Po predchádzajúcich úspešných fázach klinického testovania a po schválení liečby regulačným orgánom sa môže uskutočniť skúšanie fázy IV na vyhodnotenie dlhodobých účinkov lieku alebo na preskúmanie vplyvu iného faktora v kombinácii s liečbou, napr. liek možno nebol testovaný z hľadiska interakcií s inými liekmi alebo v určitých skupinách populácie.

Dozor nad bezpečnosťou je určený na zistenie akýchkoľvek zriedkavých alebo dlhodobých nepriaznivých účinkov na oveľa väčšiu populáciu pacientov a na dlhšie časové obdobie, ako bolo možné počas predchádzajúcich fáz klinického testovania. Takéto štúdie zvyčajne sponzorujú farmaceutické spoločnosti a takýto dohľad sa označuje pojmom „farmakovigilancia“. Skúšania fázy IV nie sú také bežné ako iné typy klinického testovania, pretože nie sú potrebné na udelenie povolenia na uvedenie na trh. V niektorých prípadoch však regulačný orgán udeľuje obmedzené alebo dočasné povolenie na uvedenie na trh, ktoré závisí od ďalšieho postupu fázy IV skúšania.

Kto sa môže zúčastniť na klinickom programe?

Všetky klinické skúšania obsahujú pokyny o tom, kto sa môže do programu zapojiť. Pokyny sú založené na faktoroch, ako sú vek, typ ochorenia, anamnéza a aktuálny zdravotný stav.

Faktory, ktoré umožňujú zaradenie účastníka do klinického skúšania, sa nazývajú kritériá zaradenia a faktory, ktoré bránia pacientom v účasti, sa nazývajú kritériá vyradenia. Je dôležité poznamenať, že kritériá sa používajú na identifikáciu vhodných účastníkov a na ich ochranu. Tieto kritériá pomáhajú zabezpečiť, aby výskumní pracovníci boli schopní odpovedať na otázky, ktoré plánujú skúmať.

Klinické skúšania sú potrebné na dosiahnutie pokroku aj v liečbe rakoviny a poskytujú pacientom možnosť liečiť ich potenciálne účinnejšou liečbou.

Pripravil:

MUDr. Martin Romančík, PhD, MPH

Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Bratislave

EM-110434